|
|
|
|
|
|
|
Descartes |
|
|
Isaac
Newton a jeho názory na svetlo
Veľkú
pozornosť upriamil Newton na otázku o podstate svetla. Jeho
meno vošlo do histórie vývoja poznatkov o podstate svetla ako
autora korpuskulárnej – časticovej teórie svetla. Podľa nej
svetlo je tokom maličkých častíc. Medzi ním a iným
brilantným anglickým fyzikom Robertom
Hookom, prívržencom vlnovej teórie, vznikla niekoľkoročná
polemika. Newtonove názory na charakter svetla sa však menil. V roku
1675 sa snažil vytvoriť kompromisnú korpuskulárnu teóriu svetla:
spolu s existenciou korpuskúl pripúšťa aj jestvovanie éteru,
v ktorom účinkom svetelných častíc vznikajú a šíria
sa svetelné vlny. Napriek
tomu mnohé problémy, ktoré Huygens obišiel, Newton brilantne vyriešil.
Pomocou hranola objavil disperziu svetla a zistil, že:
I.
Biele
svetlo je zložené zo svetiel rôznych farieb, tvoriacich dúhu.
II.
Svetlo danej
spektrálnej farby sa už nedá rozložiť ďalším lomom.
III.
Farby nie sú
premenou svetla, ktorá sa odohráva pri lome alebo odraze, ale sú prvotnými,
vrodenými vlastnosťami svetla.
IV.
Farby
prirodzených telies majú pôvod v rôznej schopnosti odrážať
určitý druh svetla. Zaujímavá
je aj Newtonova teória farieb. Vychádza z predstavy nerovnakej veľkosti
rovnomerne sa šíriacich častíc svietiacich telies. Najmenšie
častice vytvárajú fialovú a najväčšie červenú
farbu. Keď dopadnú na sklo, rozkmitajú v ňom éter.
Svetelný lúč, ktorý prechádza cez tenkú vrstvu, sa odrazí od
druhého povrchu alebo ním prejde, podľa toho, či tam narazí
na miesto zriedenia alebo zhustenia éteru. Prechod a odraz svetla závisí
od hrúbky tenkej priezračnej blany alebo mydlovej bubliny. Tak
Newton vysvetlil farby tenkých vrstiev (Newtonove krúžky) pomocou
periodicity (zhusťovania a zrieďovania) éteru. Neskoršie Newton teóriu éteru nahradil teóriou dynamických síl vzájomného pôsobenia svetelných častíc a telies, do ktorých vnikajú tieto častice. Pôsobením týchto síl sa rýchlosť svetla v hustejšom prostredí zväčšuje. Keď úplne opustil teóriu éteru, vysvetlenie periodických vlastností svetla sa skomplikovalo: pri prechode cez lámavú plochu vzniká v svetelnom lúči periodicky sa obnovujúca dispozícia ľahkej reflexie (lúč sa odrazí) a ľahkého prechodu (lúč prejde cez tenkú vrstvu). Časový interval medzi týmito stavmi je najväčší pre červenú farbu, najmenší pre fialovú. Tak Newton vysvetľoval farby tenkých vrstiev v rámci korpuskulárnej teórie svetla.
.
|
|
|
| Interferencia |
Difrakcia |
Zákon lomu svetla |
| Vznik dúhy |
| Isaac
Newton
|
|
Copyright © 2007 Projekt cogito ergo sum |