|
|
|
|
|
|
Osvietenstvo
Osvietenstvo
bolo kultúrne hnutie, filozofický smer, životný postoj a dejinné
obdobie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú
a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského
rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou. Základom osvietenstva
je empirizmus a racionalizmus, ktorého zakladateľom je René
Descartes, ktorý je autorom myšlienky „Myslím, teda som“ – Cogito
ergo sum. Osvietenstvo sa opiera o vlastný rozum každej osoby. Taktiež
prezentuje rovnosť pred zákonom, slobodu slova, podnikania, tlače
atď. Anglické osvietenstvo nastupuje už v 16. stor., avšak prevažne
v oblasti náboženskej a politickej, predstavitelia anglického
osvietenstva : Francis Bacon, Thomas Hobbes , David Hume, John Locke.
Francúzske osvietenstvo nastupuje v 17. storočí a jeho
predstaviteľmi sú : Denis Diderot, Jean-Jacques Rousseau,
Voltaire a Nicolas Boielan. My sa teraz budeme venovať
predstaviteľom francúzskeho osvietenstva a posledným predstaviteľom
osvietenstva vôbec, Nemcom Immanuelom Kantom. Denis
Diderot Filozof,
estetik a spisovateľ, jeden z popredných osvietencov encyklopedistov.
Encyklopedisti sa snažili o zhrnutie vtedajších vedomostí do encyklopédie,
na ktorú dal podnet práve Diderot.
Vytvoril filozofiu prírody, v ktorej sa prejavuje jeho zmysel pre
konkrétne javy a experimentálne bádanie. S tým súvisí jeho záujem o
biologické vedy – až do tej miery, že matematika uňho stráca
prvoradé postavenie, ktoré mala u Descarta. Jean-Jacques
Rousseau Filozof
a preromantický spisovateľ švajčiarskeho pôvodu (Ženeva).
Jeho dielo ovplyvnilo Veľkú francúzsku revolúciu aj nasledujúci vývoj
kolektivistických teórií. Za zlo považoval súkromné vlastníctvo,
čím spôsobuje nerovnosti medzi ľuďmi. Podstatou jeho učenia
bolo, že ľudia sa rodia dobrí a kazia sa prvotne vinou spoločnosti.
Snažil sa o návrat k prírode a k ľudskej prirodzenosti. Nový,
lepší a krajší život videl už v spomínanej prírode, rodine,
jednoduchom dedinskom živote. Napriek svojej teórii však nešiel ľudom
príkladom, sám bol dosť kontroverzný, nakoľko sa v prírode
nezdržoval veľmi dlho (trávil v nej minimum času), taktiež
písal o ideálnej rodine a harmonickom živote, pričom on sám
svojich 5 detí, tesne po narodení umiestnil do sirotinca. Taktiež rád
prijímal pozvania od bohatých šľachticov a finančné dary.
Jeho významné dielo – pedagogický román Emil alebo O výchove si
rozobereme podrobnejšie. Na konci života sa k väčšine jeho
filozofických nedostatkov a životných omylov priznal v diele „Vyznanie“.
Dodnes však zostáva rozporuplnou postavou interpretovanou rôznymi spôsobmi. Emil
alebo O výchove Jeho
dielo Emil alebo O výchove je pedagogický román, ktorý kladie dôraz
na čistotu citu. Rousseau v ňom dáva návod na výchovu
dieťaťa. Okrem iného aj
to, že dieťaťu sa nemá rozprávať
o viere a navádzať ho na ňu, pretože dieťa by ju malo nájsť
samo, taktiež, že dieťa nemusí vedieť všetko, alebo aby
nebolo trestané zbytočnými trestami, ale len takými akými sa
previnil. Je lepšie nepoznať Boha, ako mať o ňom mylné
predstavy. Tvrdí, že život a príroda nás vystavuje skúškam,
ktorým by sme sa mali od detstva učiť čeliť. Volá po
návrate k prírode. Najdôležitejšie je naučiť sa trpieť,
tvrdil Rousseau. Toto dielo okrem iného kritizujúce aj náboženstvo a spoločnosť
bolo odsúdené parížskym parlamentom a zakázane. Rousseau bol
vyhnaný z krajiny. Po 5
rokoch uplynutia doby vyhnanstva sa vracia do Paríža, nemôže vydávať
knihy, avšak organizoval tajné stretnutia. Voltaire Vlastným
menom François-Marie Arouet bol taktiež filozof a najznámejší francúzsky
osvietenský spisovateľ. Poznanie transcendentného, čo je v podstate
prekračovanie z tohto sveta do iného (napr. ohľadne
nesmrteľnosti duše) považoval za nemožné. Voltaire bol silným
odporcom cirkvi. Bojoval proti nej a postavil sa na stranu prenasledovaných
protestantov. Svojimi názormi a aktivitou prispel k príprave francúzskej
revolúcie v roku 1789. Na rozdiel od Rousseaua podčiarkoval
hodnotu kultúry a vývin svetových dejín prezentoval ako boj človeka
za pokrok a vzdelanie. Od Voltaira pochádza výraz „filozofia dejín“.
Jeho známym dielom je Candide alebo Optimizmus. Toto dielo popisovalo
vtedajší zúfalý stav sveta, rôzne utrpenia, ktoré prežívajú
postavy počas ich dobrodružného života. Taktiež kritizuje spoločenské
hodnoty založené na zlodejstve a optimizmus, ktorý je v diele
propagovaný filozofom Panglosem, ktorý je presvedčený, že všetko
na svete je zariadené dobre. Imannul
Kant Immanuel
Kant bol nemecký filozof, jeden
z najvýznamnejších európskych mysliteľov a zároveň
posledný predstaviteľ osvietenstva. Venoval sa hlavne prírodným
vedám, formuloval teórie o vzniku vesmíru. Podľa Kanta mal aj
človek svoje dejiny, neustálym rozvíjaním rozumu, vytvára z človeka
bytosť, ktorá si tvorí svoj vlastný svet. Kant sa domnieval, že
poznávacie schopnosti nie sú len otázkou teoretického rozumu, ale aj
praktického. Jeho projekt predstavuje významnú úlohu v období
prechodu medzi osvietenstvom a romanticko
– estetickým vnímaním sveta. Kant tvrdil, že je nemožný prechod od
predstáv k veciam, pokiaľ človek získal len predstavy o týchto
veciach. A tak podľa Kanta poznanie človeka má dva pramene
– jedným z nich je skúsenosť, tak ako tvrdia empirici, avšak
Kant ich teóriu rozšíril aj o druhý prameň, ktorým boli
pojmy. Už po vydaní svojich hlavných diel ako Všeobecné dejiny prírody
a teória nebies, Kritika praktického rozumu, Fyzická monadológia
dosiahol slávu a úspech, a to i za hranicami Nemecka.
Boli mu udelené rôzne pocty, avšak on sám všetky pozvania mimo rodné
mesto (Konigsberg – dnešný Kaliningrad) odmietal. V roku 1804
Kant zomiera a na jeho náhrobku je vyrytý jeho známy výrok : „Dve
veci napĺňajú myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím
častejšie a stálejšie sa nimi premýšľanie zaoberá:
hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“ V tomto období
sa taktiež rozvíjala fyzika, k čomu sa tiež pričinil
fyzik Huygens.
Hlavní
predstavitelia osvietenstva
|
|
Designed by Denis, Šimon, Peťa, Milan, Paťo Copyright © 2007 Projekt cogito ergo sum |