Cogito Ergo Sum

Descartes Emp. vs. Rac. Osvietenstvo Kontakty

Home

Descartes

Filozofia

Optika

Osvietenstvo

Resumé

Kontakty

Empirizmus vs. Racionalizmus

Novoveká filozofia (od baroka) sa rozvíja dvoma prúdmi, ktoré stoja proti sebe . Na kontinente (Francúzsko, alebo Nemecko) sa rozvíja racionalistická filozofia a na anglických ostrovoch empirická filozofia, čo zodpovedá aj ich myšlienkovým tradíciám už od stredoveku.

Racionalistická myšlienková tradícia v Európe vychádza z logických axióm rozumu (absolútna pravda, ktorá nepotrebuje dôkaz), ktoré sú funkčné apriori (pred skúsenosťou). V rozume dedíme logické axiómy pred skúsenosťou a tieto sú platné. Racionalisti tvrdili, že tieto rozumové axiómy sú prvým a relevantným zdrojom poznania.

Empiristi zakladali prameň poznania na zmysloch a rozum len ukladá a triedi zmyslové dáta. Empirista John Locke tvrdil, že nič nie je v rozume, čo by pred tým neprešlo cez zmysly. Racionalista Leibniz mu na to odpovedá: Samozrejme nič nie je v rozume, čo by pred tým neprešlo cez zmysly, okrem rozumu samého. Pre racionalistu Descartesa bola matamatika tým, ako chcel vybudovať filozofiu, matematicky presne, exaktne, na základe rozumových axióm.

Descartesov racionalizmus pripravil pôdu pre osvietenstvo . Niečo ako duchovným otcom osvietenstva bol nemec Immanuel Kant. Podľa Immanuela Kanta sa mýlia tak empiristi ako aj racionalisti .Kant si myslel že, veda pozostáva zo syntetických súdov a priori , teda poznanie je spoločný výsledok subjektu a objektu .Immanuel Kant napísal významné dielo Kritika čistého rozumu . „Kritika čistého rozumu“ sa skladá z dvoch rámcujúcich častí, úvodu a záveru, a dvoch častí tvoriacich jadro diela – tými sú transcendentálna náuka o elementoch a transcendentálna metodológia. Náuka o elementoch sa tiež rozdeľuje na dve časti, a to na transcendentálnu estetiku, ktorá sa zaoberá schopnosťou zmyslovosti, a transcendentálnu logiku skúmajúcu schopnosť myslenia. Logika sa ďalej delí na transcendentálnu analytiku a transcendentálnu dialektiku. Transcendentálne v tomto zmysle je podľa Kanta každé poznanie, ktoré sa nezaoberá predmetmi ale spôsobom nášho poznania predmetov, pokiaľ ich možno poznať nezávisle od skúsenosti.
Na začiatku Kritiky nadväzuje Kant na zistenie J. Locka, že všetko poznanie začína skúsenosťou. Kant však na rozdiel od empiristov zdôrazňuje, že to neznamená, že všetko poznanie pochádza zo skúsenosti. Poznanie a skúsenosť sú vyjadrované v súdoch a tieto súdy Kant delí na dva druhy: súdy a priori, tzn. súdy nezávislé od skúsenosti, ktoré nadobúdame ešte pred ňou. Po druhé sú to súdy a posteriori, čiže súdy empirické, nadobúdané práve zo skúsenosti. My si teraz priblížime obdobie osvietenstva.